K čomu vedie strach obetí cirkevného zneužívania hovoriť, autocenzúra tých, čo o probléme vedia a cenzúra tých, čo nechcú, aby sa o nich dozvedela verejnosť hovorí otrasný príbeh desaťročí sadistického fyzického a sexuálneho zneužívania tisícok detí v jednej z najkatolíckejších krajín na svete - v Írsku. Nemá význam reprodukovať detaily zo stredovekého hororu, ktorý až do deväťdesiatych rokov 20. storočia zažívali tisíce mladých Írov - treba si prečítať a vypočuť čo o tom hovoria výsledky rozsiahleho vyšetrovania zločinov a sadistického násilia v katolíckych sirotincoch, školách a nápravných zariadeniach pre mládež. Alebo si vypočuť, čo o jednom z„ gulagov" zriadených RKC hovorí jedna z jeho obetí.
V čase rizika ďalšieho stupňovania klerikalizácie našej spoločnosti je príbeh tisícov írskych detí a desaťročí mlčania obetí, páchateľov aj svedkov mementom pre všetkých slobodných občanov Slovenska. Nezabúdajme na slová Karla Kryla: stáva sa, že „na rohu ulice kat o morálce káže"...