Život po zrútení Spojených štátov amerických

Autor: Juraj Mesík | 13.4.2009 o 17:12 | Karma článku: 10.72 | Prečítané  10909-krát

Môžu sa USA v blízkej budúcnosti zrútiť? Každý triezvo uvažujúci človek vás dnes na takúto otázku vysmeje. USA pred zrútením? Pomiatli ste sa? Lenže presne takto by na podobnú otázku odpovedali „triezvo uvažujúci" ľudia,  ktorých by ste sa v roku 1988 spýtal, či stoja pred zrútením komunistické impérium a Sovietsky zväz. Impérium sa zosypalo do konca roka 1989 a superveľmoc, ktorá skoro pol storočia držala v šachu celý západný svet, sa zrútila v roku 1991. A aby sme sa pozreli aj hlbšie do dejín, len málokto vo Viedni, Prahe či Budapešti pred 100 rokmi predpokladal, že staré dobré Rakúsko-Uhorsko bude behom piatich rokov vo vojnových jatkách a o desať rokov neskôr už len históriou.

Analýza zrútenia ZSSR priviedla Američana ruského pôvodu Dmitrija Orlova k formulovaniu toho, čo nazval "porovnávacia teória kolapsu superveľmocí".  Jej autor tvrdí, že Spojené štáty a Sovietsky zväz sa zrútia resp. zrútili z rovnakých príčin. Sú nimi závažný a chronický deficit v produkcii ropy, ťažký a zhoršujúci sa deficit zahraničného obchodu, neúnosný vojenský rozpočet a nafukujúci sa zahraničný dlh. Dá sa namietať, že USA - na rozdiel od ZSSR - predstavujú jeden politický národ a nie zväzok etnických národov ako to bolo v prípade ZSSR alebo Rakúsko-Uhorska. Napriek tomu americká občianska vojna v rokoch 1861 až 1865 USA skoro doviedla k rozpadu a tektonické línie vojny Severu proti Juhu môžete v podobe „modrých" a „červených" štátov čítať na mapách výsledkov amerických volieb dodnes. V podvedomí sa nám tiež môže ozvať aj to, že pred rokom tu stáli ako zdanlivo neotrasiteľné a na večnosť odsúdené kolosy Goldman Sachs, Lehman Brothers,  Merrill Lynch či General Motors - ten vlastne ešte stále existuje. Dokedy? Orlov dnešný stav USA charakterizuje týmito slovami: „ Čo sa to deje? Ľudia naľavo aj napravo strácajú zamestnania, a ak by sme počítali nezamestnanosť rovnako ako za čias Veľkej krízy a nehľadeli na varené čísla, ktorými sa nás vláda snaží kŕmiť, potom sa blížime k 20% nezamestnanosti. A máme nejaký dôvod myslieť, že sa tam zastaví? Ste jeden z tých, čo si myslia že prosperita je za rohom? Nielen joby a vlastné bývanie, ale aj penzijné úspory sa vyparili. Federálna vláda je na mizine, štátne vlády sú na mizine, niektoré viac než iné, a to najlepšie,  čo vedia robiť je tlačiť peniaze, ktoré rýchlo strácajú hodnotu. Takže, ako môžeme získať základné veci, ak nemáme peniaze?"

Ak chceme, môžeme Orlovov predpoklad, že USA stoja pred vážnym rizikom dezintegrácie zaradiť v našej mysli do kategórie science fiction. Jeho úvahy o najlepších praktikách sociálneho kolapsu, ktoré vo februári 2009 predniesol v San Franciscu, napriek tomu stoja za diskusiu. Tvrdí, že z hľadiska praktického prežitia obyvateľov v krajine po kolapse je dôležitejšie to, čím sa ZSSR a USA líšia,  ako to, čo mali spoločné.

„Keď sa Sovietsky systém položil, mnoho ľudí prišlo o prácu, všetci prišli o svoje úspory, mzdy a dôchodky meškali celé mesiace, ich hodnota bola vymazaná hyperinfláciou, bol nedostatok potravín a benzínu, liekov, spotrebného tovaru, došlo k veľkému  nárastu kriminality a násilia, a napriek tomu sa ruská spoločnosť nezrútila."  Orlovov pohľad je príznačne sústredený na Rusko a Rusov - sociálny a kultúrny kolaps na Ukrajine, ale predovšetkým v stredoázijských a kaukazských štátoch bývalého ZSSR bol pritom omnoho vážnejší a vrhol niektoré krajiny a desiatky miliónov ich obyvateľov dozadu o mnoho desaťročí. Odpustime mu ale tento rusocentrizmus - nakoniec ZSSR môžeme chápať ako dobovú manifestáciu ruského imperializmu.  „Rusi si nejako našli cestu ako sa pretĺcť cez kolaps svojej ríše. Ako to bolo možné?  Ukazuje sa, že mnohé aspekty sovietskeho režimu boli paradoxne odolnejšie voči celo-systémovému kolapsu, mnohé inštitúcie naďalej fungovali a životný režim bol taký, že ľudia nestratili prístup k potravinám, k prístrešiu alebo k doprave a tak  mohli prežiť dokonca aj bez príjmu."  To, čo bolo pred kolapsom ZSSR v porovnaní s USA jeho nevýhodami a slabosťami, sa po kolapse ukázalo ako výhoda: ľudia boli pripravení čeliť nedostatkom a spoločnosť ako celok bola štrukturovaná tak, aby bola voči problémom odolnejšia. Dobre to vystihuje príslovie Peterburgčanov  „Prežili sme blokádu, prežijeme aj kapitalizmus".  Dnešné výhody USA sa v prípade kolapsu môže ukázať ako ich veľké slabiny. „Existuje len veľmi málo vecí, ktoré sú ako také kladné alebo záporné. Skoro všetko je otázkou kontextu.  Čo čert nechce, väčšina vecí, ktoré sú pozitívne pred kolapsom sa ukazujú ako negatívne keď raz kolaps nastane - a naopak. Napríklad pred kolapsom sú vysoké zásoby v biznise zlé, lebo ich podnik musí skladovať a financovať, takže biznis usiluje o "just-in-time" zásoby. Po kolapse sa však vysoké zásoby ukazujú ako veľmi užitočné, pretože ich možno vymieňať za potrebné veci, a preto, že ich je ťažko získať, keďže nie sú  žiadne úvery."

Čo by mala robiť Obamova vláda aby predišla najhoršiemu scenáru? Orlov radí „ Zabudnite na "rast" zabudnite  na "joby" zabudnite na " finančnú stabilitu."  Vláda by si mala postaviť realistické a zásadné ciele : zabezpečiť obyvateľstvu štyri podstatné veci - jedlo, prístrešie, dopravu a bezpečnosť.  Úlohou vlády bude: „nájsť spôsob, ako poskytnúť všetky tieto potreby v stave núdze, pri absencii fungujúce hospodárstva, pri zamrznutom obchode, pri malom alebo žiadnom prístupe k dovozu - a sprístupniť ich populácii, ktorá je zväčša bez centu. V prípade úspechu zostane spoločnosť prevažne zachovaná, bude schopná začať pomalý a bolestný proces kultúrnej transformácie a eventuálne vyvinie novú ekonomiku, postupne de-industrializovanú ekonomiku na oveľa nižšej úrovni míňania zdrojov, charakteristickú značnou úspornosťou dokonca až chudobou, ale v podmienkach, ktoré sú bezpečné, slušné a dôstojné. V prípade neúspechu bude spoločnosť postupne zničená v sérii kŕčov, ktoré  zanechajú nefunkčný štát rozložený na mnoho malých úbohých feudálnych panstiev."

Potraviny:  Americké priemyselné poľnohospodárstvo je vysoko efektívne, ale len ak predpokladáme, že je ropa skoro zadarmo.  „Je to spôsob premeny energie fosílnych palív na potraviny s pomocou trochy slnečného žiarenia, a to v rozsahu 10 kalórií z fosílnych palív energie vtelených do každej kalórie jedla. Systém distribúcie potravín používa ťažké naftové chladiarenské vozy na premiestňovanie potravín cez stovky míľ do supermarketov. Čiara zásobovania potravinami je dlhá a tenká, a chce to len pár dní jej prerušenia, aby sa regály supermarketov vyprázdnili. Veľa ľudí žije v miestach, ktoré nie sú v pešej vzdialenosti od obchodov, nedokážu sa k ním dostať verejnou dopravou, a budú od zdrojov potravín odrezaní, akonáhle nebudú schopní ísť autom."

Sovietske poľnohospodárstvo naproti tomu trpelo chronickou nevýkonnosťou, čo viedlo k rozsiahlemu samozásobiteľstvu. To nakoniec poznáme aj zo Slovenska ešte nedávnych dôb - záhradkárske kolónie okolo miest, chov sliepok a bravov v prímestských dedinách a na vidieku,  kosenie sena na lúkach pre ovce na zimu...  Tieto fenomény sú v dnešných Spojených štátoch neznáme - a robia ich obyvateľov v prípade kolapsu zásobovania benzínom veľmi zraniteľnými. Osobne som počas piatich rokov života vo Washingtone niekoľko krát zažil nákupné horúčky, ktoré mesto zažilo pred príchodom hurikánu resp. tropickej búrky, hoci nikdy nešlo o hurikán väčšej intenzity ako druhého stupňa a prechod búrky netrval dlhšie ako jeden deň. Dlhodobejší výpadok v dodávke benzínu a nafty by - okrem iných dôsledkov - paralyzoval zásobovanie mnohých predmestí potravinami, bez akejkoľvek alternatívy.

Bývanie:  príliš veľa Američanov žije  v stelesnení „ amerického sna" - v predmestskom jedno alebo dvojgeneračnom dome kdesi na ďalekej periférii mesta.  Mnohí si na jeho kúpu zobrali pôžičky predpokladajúc, že ho časom so ziskom predajú a predajom si zabezpečia bezstarostnú starobu v hojnosti. Predmestský dom ale nie je nevyhnutná požiadavka pre život.  „Je to len o niečo viac ako kultúrna preferencia, a povedzme si, že veľmi krátkozraká. Väčšina predmestských domov sa draho vykuruje a klimatizuje, je neprístupná verejnou dopravou,  draho sa pripája na komunálne služby pretože potrebuje dlhé potrubia a káble, a vyžaduje si veľké dodatočné verejné výdavky na cesty, mosty a údržbu diaľnic, školské autobusy, dopravnú políciu a iné nezmysly. Často zaberajú to, čo bolo kedysi hodnotnou poľnohospodárskou pôdou. Sú oporou auto-centrickej kultúry ktorá je deštruktívna pre mestské prostredie, kde spôsobuje šírenie mŕtvych mestských centier. Veľa rodín, ktoré žijú v predmestských domoch si už nemôže dovoliť ďalej v nich žiť a očakávajú že ich niekto odkúpi." Lenže kto ich má odkúpiť v ekonomickej situácii už aj dnešných, nieto ešte post kolapsových USA?   „Je určite pravda, že nejaký úkryt je nutnosťou - ale môže to byť byt alebo izba na internáte, lôžko v kasárňach, kajuta na lodi,  príves alebo stan, vigvam, prepravný kontajner... Zoznam možností je prakticky nekonečný."

Orlov potom pokračuje: „Ako sa tento (predmestský) spôsob života stane nedostupným pre všetky zainteresované strany, stane sa aj neobývateľným. Mestá a podniky verejných služieb nebudú mať prostriedky na plytvanie na údržbu ich kanalizácie, vody, elektriny, opravu ciest a mostov, a na políciu. Bez lacného a ľahko dostupného benzínu, zemného plynu a vykurovacieho oleja sa veľa predmestských obydlí stane nedostupnými a neobývateľnými. Nevyhnutným výsledkom bude masová migrácia utečencov z predmestí do hustejšie osídlených miest, kde sa bude dať prežiť. Tí šťastnejší si nájdu priateľov alebo rodinu ku ktorej sa nasťahujú; pre tých ostatných by bolo veľmi užitočné nájsť nejaké improvizované riešenia."  A pár ich navrhuje - napríklad prestavbu prebujnených kancelárskych objektov v centrách veľkých miest na byty.

Naproti situácii v USA, bývanie v Sovietskom zväze bolo vždy problémom a väčšina ľudí žila natlačených v mestských bytovkách, často so spoločnými sociálnymi zariadeniami,  neraz aj tri- štyri generácie pohromade v jednom byte. Toto strastiplné bývanie však malo v podmienkach kolapsu štátu pre ľudí mnohé výhody. „Vysoká hustota obyvateľstva robila takýto život cenovo veľmi dostupný. S niekoľkými generáciami pokope mali rodiny vždy niekoho po ruke na vzájomnú pomoc.  Starí rodičia sa starali o vnúčatá, čím uvoľnili svoje deti aby mali čas robiť iné veci. Bytovky boli vždy postavené v blízkosti MHD, takže sa nemuseli spoliehať na osobné automobily aby sa niekam dostali. Bytové domy sa dajú pomerne lacno vykurovať  a ľahko sa im poskytujú komunálne služby, pretože pre ne stačia krátke potrubia a káble. Čo je možno najdôležitejšie, po tom, čo ekonomika skolabovala a ľudia prišli o svoje úspory, mnoho ľudí prišlo o prácu a aj tí, čo zatiaľ prácu mali často nedostali zaplatené po celé mesiacov - a keď plat dostali, hodnota ich miezd bola zničená hyperinfláciou - v Rusku nedošlo k žiadnemu nútenému vysťahovávaniu ľudí a zabavovaniu bytov, komunálne služby, ako sú teplo, voda, a niekedy dokonca aj teplá voda boli naďalej poskytované a každý mal nablízku svoju rodinu."

Doprava:  Americký  predmestský životný štýl je vysoko závislý na dlhých dopravných trasách, americká automobilová flotila má oproti európskej  len asi polovičnú účinnosť a hromadná doprava mimo veľkých miest prakticky neexistuje. To boli aj hlavné rozdiely oproti Rusku.  Dnes sa zdá veľmi pravdepodobné, že palivá budú onedlho príliš drahé a nedostatkové. „Približne od roku 2005 a do polovice roka 2008 sa svetové ceny ropy držali stabilné, neschopné vystúpiť nad úroveň, ktorá bola charakterizovaná ako "nerovné plató." Historický rekord bol dosiahnutý v roku 2005 a potom, po období rekordne vysokých cien ropy opäť až v roku 2008. Potom, ako finančný kolaps nabral rýchlosť, sa ceny ropy a ďalších komodít zrútili a spolu s nimi aj ťažba ropy. Pomerne nedávno sa trhy s ropou ustálili na úplne inom "nerovnom plató":  kolíšu okolo hranice 40 dolárov za barel a nezdá sa že by šli kamkoľvek nižšie. Zdá sa, že náklady na produkciu ropy stúpli na úroveň, keď nedáva ekonomický zmysel predávať ju pod túto cenu.  40 dolárov za barel je v dnešnej dobe pre amerického spotrebiteľa dobrá cena, ale na obzore je hyperinflácia, a to vďaka extravagancii pri tlačení peňazí ktorá v súčasnosti prebieha vo Washingtone.  40 dolárov by sa ľahko mohlo stať 400 dolárov a potom 4000 dolárov za barel, čo by rýchlo amerických spotrebiteľov vytlačilo z medzinárodného trhu s ropou."

Čo s tým? Orlov má viacero návrhov, vrátane zákazu predaja osobných automobilov ako tomu bolo v USA po celé tri vojnové roky 1942 až1945. Teda pravý opak populárneho šrotovného.  Jeden z nich sa nedá neuviesť: „ Začnite chovať somáre. Kone sú zhýčkané a drahé,  ale somáre môžu byť cenovo veľmi efektívne a sú to dobré nákladné zvieratá. Môj dedo mal somára keď žil v Taškente v strednej Ázii počas druhej svetovej vojny. Na kŕmenie somára toho veľa nebolo, ale ako člen komunistickej strany mal môj dedo predplatnú Pravdu, noviny Komunistickej strany. Tak  ňou živil somára. Somáre očividne dokážu stráviť akýkoľvek druh celulózy, dokonca aj keď je naložená komunistickou propagandou. Keby som mal somára ja, kŕmil by som ho Wall Street Journal."

Bezpečnosť: Ak Číňania a ďalšie veriteľské krajiny odmietnu ďalej financovať dlhy americkej vlády,  predvídateľný nedostatok finančných prostriedkov federálnej a štátnych vlád, bude transformovať americkú spoločnosť pomerne predvídateľným spôsobom.  „Ako budú mestám dochádzať peniaze,  vyparí sa policajná ochrana. Ale policajti potrebujú jesť a budú hľadať spôsoby ako využiť svoje zručnosti na nezávislej báze. Podobne ako sa budú rušiť vojenské základne po celom svete, vojaci sa vrátia do krajiny, ktorá ich nebude schopná reintegrovať do civilného života. Pardonovaní väzni sa ocitnú v takmer rovnakej situácii.
Takže tu budeme mať bývalých vojakov, bývalých policajtov a bývalých väzňov: jedna veľká šťastná rodina s pár skazenými jablkami a nejakými tými násilníckymi sklonmi. Konečný výsledok bude krajina zaplavená rôznymi kategóriami ozbrojených mužov, zväčša nezamestnanými, a mnohými z nich hranične psychotickými."

Aj tu môže byť ruská skúsenosť užitočná.  Užitočné pozorovanie z Ruska je, že akonáhle nastane kolaps, je možné prenajať si policajta.  „Je dokonca možné prenajať si vojaka alebo dvoch, ozbrojených AK-47, aby vám s rôznymi vybavovačkami pomohli. Nielen, že je možné robiť takéto veci, je to často veľmi dobrý nápad, najmä ak máte niečo cenné s čím sa nechcete rozlúčiť. Ak si nemôžete dovoliť ich služby, potom by ste sa mali snažiť spriateliť sa s nimi a byť im v rôznych smeroch užitočný."

Ku koncu svojej prednášky v San Franciscu Orlov hovorí: „V poslednej dobe som počul mnoho vplyvných, úspešných ľudí rozprávať o ich vplyvných a úspešných kolegoch. Zvyčajne príbeh hovorí zhruba toto: "Môj a., finančný poradca, b., investičný bankár, alebo c., veliaci dôstojník nedávno a., dal všetky svoje peniaze do zlata, b., kúpil chatu v horách, alebo c., vybudoval pod svojim domom bunker so zásobami potravín a vody na šesť mesiacov. Je to normálne? " A ja im odpovedám, áno, samozrejme, to je absolútne neškodné.  Práve má krízu stredného kolapsu. Ale nie je to skutočná príprava. Niekto je len jednoducho farebnejší akýmsi neobvyklým, kontrakulturálnym spôsobom."  

A ja si kladiem otázku:  je Orlov len neobvyklým, kontrakulturálnym spôsobom farebnejší - alebo to my,  Európania, žijeme  v mentálnom nastavení Viedenčanov (Pražanov, Pešťanov...) roku 1909?

Preklad celej Orlovovej prednášky si môžete prečítať tu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Zostavte si rodostrom, povieme vám ako

Amatérska genealógia nebola nikdy taká prístupná ako dnes. Keď jablká hľadajú svoj strom, môže to byť prínosné pre všetkých blízkych.

SVET

Chceli brexit, teraz ustupujú, píše Guardian

Nechceli prisťahovalcov, voľný pohybu a náklady na členstvo v EÚ.


Už ste čítali?